asi toho psa vezmem, pre sestru. aby sa celkom nescvokla, vezmem jej čokla. vezmem ho domov a matka sa s tým nejak zmieri, tak ako so všetkým. naoko ušľachtilo-rebelantský čin, áno, to keby som bola odvážna. o sestru mám strach, ale ani to nie je tak celkom pravda, skôr mi ten jej magorizmus lezie na nervy a to, ako si ho na mne vybíja, vlastne ako si ja na nej vybíjam svoj hnev, vždy ma vie vytočiť donepríčetna, vtedy už iba trieskam päsťou o steny. moja sestra je magor, bien-sur. a toto je moje veľké čierne tajomstvo: niekedy by som radšej žila bez nej, niekde strašne ďaleko od nej... už od narodenia.
neviem sa dočkať chvíle, kedy mu to budem môcť vysvetliť. s triezvou hlavou (to sa mi nikdy nepodarí). povedala by som: nemám sa s tebou o čom rozprávať, pretože z každého tvojho slova sála som lepší ako vy. mňa to ubíja a ubíjanie, to je niečo, na čo už vôbec nie som zvedavá, vôbec ma to nezaujíma, takže zbohom, už mi nikdy nič nepovedz.
bien-sur som tiež magor (niekedy).
vždy keď sa stmieva otváram okná dokorán a nechávam sa hypnotizovať zvukmi, ktoré zvonka počuť - detský smiech, lopta, keď sa odráža od zeme, zvonček bicykla... niekedy je na našej ulici fakt pekne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára