excuses

na obzore sa začína črtať môj životný údel a je ním smrť. čaká ma niekde na kopci, fúka tam silný nárazový vietor, ale dýcham s pokojom, zatiaľ žiadne strachy - ešte budem musieť prekonať veľa výškových metrov, veľa vyvalených stromov, veľa ľadových vôd a bahna - kým na svoju smrť dosiahnem.

nazvali by ma hlúpou citlivkou a ešte k tomu aj zbabelcom, ale ja môžem tu a teraz s čistým svedomím prehlásiť, že som skúsila preraziť mreže svojej hlavy najmenej milionkrát, búchala som si o ne hlavu, päste, kopala podzemné tunely - v ktorých som sa vždy stratila, pestovala som si krídla - ktoré nakoniec nedokázali vzlietnuť, čakala som na nepozorné stráže a, pravdaže, aj na bájnych záchrancov. to jediné, na čo som sa ešte nezmohla a ani nikdy nezmôžem, je krik o pomoc - nemám na to dosť silný hlas.

ešte stále je predo mnou relatívne dlhá cesta - cesta štvanca, ktorá nikdy nepovedie vysoko, miestami bude klesať tak hlboko, že ju zaleje podzemná voda a ja sa budem topiť v tmách. miestami bude pekne a bude svietiť slnko, napokon ma však život (ja) celkom nevyhnutne uštve a ja padnem na kolená.

smrť bude mojím vykúpením.