tak som si našla zase nový rituál - behám po meste a hlasnou hudbou si režem uši aby už žiadne mesto so svojimi nezmyselne vysokými múrmi špinavým roztápajúcim sa snehom a starými známymi vôbec neexistovalo
potom všetky múry preleziem a zdolám dobehnem až ďaleko za mesto kde je sneh iba biely a ľudia iba neznámi zastanem uprostred ničoho a keď hudba prestane hrať zrazu počujem ticho
potom všetky múry preleziem a zdolám dobehnem až ďaleko za mesto kde je sneh iba biely a ľudia iba neznámi zastanem uprostred ničoho a keď hudba prestane hrať zrazu počujem ticho
absolútna tíš v zime ju počuť ako v jari jeseni lete nikdy nie svet je dnes už tak hlučný prepchatý televízormi chladničkami bankovými prevodmi autami rádiovými vlnami že občas ani netušíte ani si to pomaly neviete predstaviť ako také skutočne mŕtve ticho znie
stojím v ňom ako ten najväčší človek na svete ako boh
2 komentáre:
snažím si mermomocí vzpomenout jak zní úplné ticho, a je mi z toho těžko, z toho, že mi to nejde. podstoupíš cestu, abys ho našla, a to se mi líbí.
dúfam že sa ti ho tiež podarí nájsť :-) mermomocí je krásne slovo
Zverejnenie komentára