mŕtve more

iba tak z rozmaru chodím po čiernych skládkach a oživujem staré spomienky na ktoré som si asi tak štyri roky zakazovala myslieť odstrihla som sa od skutočnosti a úplne hlúpo sprosto sprostácky sa vrhám späť do svojich pararelných vesmírov ani v jednej sekunde sa neobzerám za tým čo som za tie štyri roky dokázala aké obludné zátarasy som vybudovala aké vysokánske mreže som preliezla ani raz sa za tým všetkým neobzriem a skáčem šípku späť do víra ilúzií dychtivo sa vrhám do mora ponáram si hlavu uši pery nos

štípe ma soľ

a potom potom keď sa vlny trochu upokoja obzriem sa na pevninu je tak ďaleko že už na nej nič a nikoho nevidím podľa obrysov už iba hádam a iba sa smejem keď nepočujem čo hovoria aby si nemysleli že mi na nich niečo vadí že mám nejaký problém zlú náladu či čo

lenže moje more je zrazu mŕtve totálne naplno mŕtve nič sa v ňom už nikdy nemôže stať