vypustiť

2710. to bolo v ten den ked mi bolo znova zle una otra vez tak som utiekla do lesov vlacila som svoje telo do kopcov a predstavovala si ze som lahka ako vrabec (mam rada ked ma tak volaju) potom som odpadla medzi stromami do sucheho opadaneho listia a rozprestreli sa nado mnou oblohy inych casov biele nebo medzi korunami stromov lezala som tak iba chvilu a ked som napokon obratila zrak k zemi vsetko bolo zastrete a temne

111. pozeram sa na seba do zrkadla a pocitam si vycnievajuce rebra fialove kruhy pod ocami po takmer desathodinovom spanku hovorim si ze musim zacat viacej jest spravim si bohate ranajky a cely den ich potom dojedam lebo mama ma ucila ze jedlo sa nesmie vyhadzovat vzpieram sa svojej slabosti a nezastavujem ked ma bolia pluca ani ked mi dochadza dych 

113. ked som sa dnes rano zobudila hovorila som si ze naco to vlastne bolo dobre ale naozaj sa to asi oplatilo prvykrat dnes na par sekund snezilo zistila som ze si stale plus minus rovnaky a ze nenosis ziadne dlhe cierne kabaty ukradomky si sa na mna obcas dival presne tak ako tymi svojimi hlbokymi ocami plnymi iskier citim v zuboch stastie a odmietam ho pustit chcela by som byt naveky pri tebe a chranit ta pred nastavajucimi krutymi mrazmi

711. pride to z nicoho nic cele noci sa prehadzujem z boka na bok