vysla som vcera von bolo asi tak o desat minut polnoc obloha bola svetlá a sivá a znasali sa z nej velke biele vlocky vsade bolo ticho kracala som po strede cesty a ludia sa po jednom po dvoch trusili po zasnezenych chodnikoch smerom k nasmu najvacsiemu kostolu s jedenastimi oltarmi pocujem bijuce zvony - popri tom mojom neustálom rúhaní sa mi bohovsky páči dodržiavať niektoré tie kresťanské tradície napríklad polnočná omša to ako sa vždycky na tichú noc zhasne a v tej dokonalej akustike trojloďovej baziliky znie organ a hlasy toľkých ľudí ma vie vždycky úplne dokonale onemieť mohla by som písať aj o tom koľko je tu snehu a ako sa doň v botaskách zabáram alebo o tom ako sme v Kraľovanoch keď sa stmievalo vystúpili z auta a dívali sa na labute alebo čo ja viem o tom ako chcem byť ako ľad alekeďťamámzrazunaočiachasitakpopolsekundekapitulujemskladámvšetkyzbrane mohla by som o tom písať ale všetko sa mi to zlieva dokopy - nenechajte sa svetom pohltiť - budem to teraz dva mesiace skúšať znova sa z neho vynoriť
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára