tak som dnes rano odhrabala auto a slusne dala prednost postarsej chodkyni na prechode pre chodcov neslusne nedala prednost autu iducemu po hlavnej ceste od radosti ze sa konecne stretneme tesila som sa na ten mudry pohlad zelenohnedych oci tak som s obtiazami zaparkovala v hrubej vrstve snehu a asi tak o desat minut neskor mi usmev zmrzol na perach
skusam si tak ako obvykle povedat to dobre zname no a co uz mi to aj celkom ide | naco jedine mi je (dobra) ta moja levia hrdost? na to ze ma nikdy nic neporazi ano niekedy mam toho naozaj dost a skapinam ale vzdy to nejak prejde vzdy sa potom okazalo zdvihnem zo zeme a cynicky sa na ludi pozeram
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára