štvrtok 2. februára 2017

prostredný hrot


bolo uz vela dni co som myslela ze nieco napisem ale uz ma to az tak nebavi malujem teraz hory iba tie ma vedia utesit su dni ked malujem iba velkym stetcom chodim okolo hor zo strany na stranu velkymi nerozvaznymi tahmi malujem oblohu a pasy snehu potom su dni ako tieto kedy si vezmem mensi stetec pustim si porz goret od yanna tiersena a skusam namalovat kazdu jednu skaru na skale vtedy sa v tych horach uplne stracam

nic si od toho uz neslubujem vlastne asi od nicoho co teraz robim si uz nic neslubujem robim to iba preto ze to chcem robit a viem ze je to tak spravne ze sa pritom nemylim

pomaly ma opusta vsetok ten hnev vo vztahoch vlastne vzdycky ide iba o to kto je komu podriadeny vacsinou tomu predchadzaju hlupe vycitky hadky a male klamstva prestala som sa vzpierat (ako divoky kon) priznala som svoju potupnu podriadenost ktoru som sa predtym snazila vsetkymi moznymi sposobmi ukryt a kapitulovala som
dufam ze si svoju vyhru uzijes

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára