rozpravka

ako som vcera kracala po tvojom boku s kvapkajucou zmrzkou v ruke dlazobne kamene namestia sa zmenili na oblaky a vzduch na nieco oslepujuce a trblietave prisla som domov totalne slepa a dezorientovana iba kvoli kopceku zmrzliny

mali by ma dat do utulku aby som tam mohla hadzat tie svoje psie oci na mojho potencialneho noveho majitela uplne staci ked mi jeden z nich hodi kusok salamy a trochu poskrabe za usami a ja budem zbesilo vrtiet chvostom a budem mu verna az za hrob ako nejaky sprosty tyrany miesanec chcela by som aby si tam raz za mnou prisiel ty a videl tie jazvy co mi po tebe a tvojom debilnom egoizme a chorom mozgu ostali aby si mi konecne prestal pisat a uznal moje pravo nenavidiet ta