protiva

na život som doteraz vždy hľadela z výšky a posmešne - všetkým jeho hrôzam som vystavovala na obdiv svoju najhroznejšiu tvár a parodovala jeho vrčanie po jeho mocných úderoch sa mi rany hojili rýchlejšie ako petrovi saganovi na tour de france a vždy keď mi vyrúbali hlavu narástlo mi desať nových časom mi namiesto kože začali rásť ostne rohovina a šupiny a zuby mi zožltli a zošpicateli

ako som mala tušiť že sa jedného dňa takto naserie? chytil ma za krk a škrípajúc zubami zatlačil do zeme prešlo takto asi sedem dní a poprvýkrát mám pocit že už nikdy viac nevstanem po svete kráča už iba môj tieň pred očami sa mi stmieva z úst vypľúvam čiernu krv a moja neporaziteľnosť je v keli

občas sa zazriem v zrkadle a mám zo seba hrozný strach