po poslednom odchode zo skaredej reality do mojho sna som nadobudla istotu: moj sen je lepsi nez cokolvek realne
som rada ze to mam za sebou a nemusim to viac sama so sebou dokola riesit vzdy som si lavirovanie medzi realitou a nadrealitou vycitala ako mrhanie zivotom pokladala som za dolezite byt viac skutocna mat vsetko to co maju ini ludia teraz s tym chcem skoncovat a citim pritom zvlastny pokoj co bolo vzdy neznesitelne je fakt ze uz navzdy patris iba do minulosti ktora sa vseobecne povazuje za neexistujucu ja si to uz viac nemyslim uz viem ze si a vzdy budes vsadepritomny a to vedomie ma teraz ochranuje je to akoby existoval boh
uz sa nepokusam na teba nemysliet prave naopak - mozes sa volne prechadzat po zakutiach mojej mysle cele dni travim v prijemnom polospanku vaha skutocnosti ma tak menej tazi v pamati si vybavujem kazdu tvoju crtu a v strukturach kory stromov v slabikach lubozvucnych slov v ludskych zrenickach hladam nieco co sa ti aspon vzdialene podoba skladam si z toho moju skladacku moj sen a vsetko je odrazu menej vazne a zranujuce
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára