včera som sa náhle ocitla v ďalších koncoch. chcela som sa rozbehnúť, ale nevládala som, a tak som iba bosá kráčala po blate. stále som kráčala a kráčala a hovorím si, je mi takto dobre, vtáci spievajú a listy šumia, nepotrebujem utekať a počúvať svoj splašený dych, nie je sa predsa kam ponáhľať, nič a nikto ma nečaká - a náhle na mňa spadla celá ťažkotonážna ťarcha všetkých mojich čiernych myšlienok, neostávalo nič iné, len pred nimi znova ujsť. lenže na útek už nebolo dosť síl.
a tak som si ľahla.
ležala som tam takmer celú večnosť - mozog mi zjedli červíky a moje telo obrástli paprade. stačilo už iba zobrať lopatu a poriadne ma zahádzať hlinou, bola som hlboko, hlboko, hlboko...
potom som vstala a rozbehla sa.
netuším, v čom tkvie le problème.
- to, keď nohy nevládzu utekať, ruky sa nevedia ničoho zachytiť, ústa nedokážu prehovoriť, oči hľadieť do svetla, myseľ sa topí vo vlastných myšlienkach a srdcu sa nechce biť, duši byť
a keď človek nepozná príčinu, nedá sa s tým nič robiť. dá sa iba padať a vstávať, padať a vstávať, utekať a keď dochádza dych, tak ešte zrýchliť.
myslela som si, že som silná,
ale nie som.
5 komentárov:
ďakujem ti za tvoje slová. žijú
:-)
❤️ ❤️ ❤️ och..
využívam tvoj blog, ale chcem ti len povedať, že ďakujem za komentár. síce netuším kto si, ale veľmi by som ťa chcela spoznať. ty si to možno neuvedomuješ, ale už druhým komentárom mi otváraš oči.. vďaka tebe som sa rozhodla "neujsť z virtuálneho sveta" a začať si vážiť aj to málo priateľov, čo mám. a teraz zas mi píšeš slová, ktoré ma učia! ďakujem ti vážne. dúfam, že sa raz tvoja osobnosť odtajní.
je to zvláštne ale tak trochu mi pripomínaš seba niekedy v minulosti, keď som riešila podobné problémy. tak dúfam, že som ti poradila dobre a takisto ďakujem za tvoju odpoveď, potešila ma... svoju osobnosť najviac odtajňujem prostredníctvom článkov, ale ak by si chcela, tak mi môžeš napísať aj na mail :-)
Zverejnenie komentára