na známosť ľuďom opäť dávam:
myslite si o mne, čo len chcete. v konečnom dôsledku je mi to ukradnuté (o to ide, o ten konečný dôsledok - vaše myšlienky so mnou nemajú takmer nič spoločné).
plačem už iba nad presoleným džemom.
nemôžete predsa očakávať, že mi bude záležať na vašich názoroch, ktoré si utvárate na základe trojsekundového očného kontaktu, na základe množstva decibelov môjho pozdravu alebo na základe výšky napätia v mojom m. corrugator supercilii, nedajte sa vysmiať aj s vašou pochabou planou mienkou. stále o mne nikto nič nevie, a tak sa po meste pošuškáva, že nie som celkom normálna.
hlúpo čakám, že sa jedného dňa nájde poslucháč. človek, ktorý viac počúva ako rozpráva. nie preto, aby som sa mala komu vyrozprávať, čím dlhšie žijem, tým menej toho viem vysvetliť, pokojne mi bude stačiť spoločne s niekým iba naveky chápavo mlčať a počúvať hromobitie...
2 komentáre:
asi máš pravdu a je to docela uklidňující myšlenka.
není důležitý, co si lidi myslej. občas je smutný pomyšlení na to, že jedinej člověk, kterej o tobě ví všechny ty super věci, jsi ty, ale není to tak. lidi si všímaj maličkostí. ne všichni tě odsoudí.
super veci, o tých ani ja neviem, ale úplne by mi stačilo, keby o mne ľudia nevedeli všetky tie škaredé veci, z ktorých polovica nemá so skutočnosťou nič spoločné. ale ano, treba byť pozitívny :-)
Zverejnenie komentára