naozaj

68. som plná rezignácie. a únavy. už dosť, zúfam si na zadnom sedadle, pozorujem ľudí, okolo ktorých prechádzame a myslím si o nich, že sú smiešni.

- týpek v odstavenom aute sa na nás cez plece obzerá, obozretne. a je to strašne smiešne, to ako ľudia obozretne chodia po svete a dávajú si pozor na to, ako pred ním vyzerajú - namiesto ľudí chodia po svete už iba ľudské atrapy.

- po chodníku ide žena/dievča a musí pritom skrúcať členky k sebe, má so sebou nejaké dieťa a ponáhľa sa za ním, keď jej uteká príliž blízko k okraju cesty, musí pritom strašne smiešne skrúcať tie svoje chodidlá, to, ako na mňa na sekundu odhodlane pozrie, nie je ani trochu smiešne - to, keď sa ľudia musia vyrovnávať s tým, keď sa im svet v jednom kuse vysmieva, nie je ani trochu smiešne. poznala som jedno dievča, čo muselo skrúcať členky presne tak isto a všetky decká z ulice sa jej v jednom kuse smiali, možno som to robila aj ja, nie, v skutočnosti tomu neverím, mám o sebe vysokú mienku a najradšej by som mala za priateľov iba ženy/dievčatá, čo musia pri chôdzi skrúcať chodidlá.

- na bicykli ide malé dievča s hnedým vrkočom, a poriadne do toho šliape, nie tak ako dospelí, ponáhľa sa, chce ísť čo najrýchlejšie. na tom nie je nič smiešne ani ironické, každá jedna otáčka reťaze je krištáľovo čistá.

najhoršie je na tom celom to, že som nebola dostatočne obranyschopná. svet ma nakazil svojou chorobou - aj zo mňa sa stala atrapa. už dávno neviem, kto som.

48. tak si sa teda stal mojím spolujazdcom - horšieho si už vážne nedokážem predstaviť, sústavne ohrozujem cestnú premávku, a to pri mne sedeli už všelijakí páni sveta a všelijaké hysterky. len ty nie, ty si ku mne už nikdy viac nesadaj alebo áno a ostaň pri mne navždy. až do konca sveta... niekedy viem, že ma máš rád, niekedy si zase myslím, že ma máš na háku a tešíš sa z toho, keď tam nie som.

PS: daj mi konečne vedieť, ako to je. dík.

. 

88. nemám čo povedať.