pondelok 6. júla 2015

potupa

je leto
zanedbávam pitný režim
a kolabujem keď
ťa vidím

zaháňam infarktové stavy
ďalšou zbytočnou záťažou
ulicou
povieva moja sukňa
plná pohľadov

usmievam sa
a tajne umieram


- to bolo ešte niekedy minulý týždeň ešte predtým ako sa o mňa opieral tými svojimi nechutnými očami skoro ako predpoveď to je skutočný dôvod prečo som bola na tej vernisáži asi tri minúty ale nikomu to nepovedz nemám potrebu sa zdôverovať a trpieť ochranárske sklony najradšej by som celý deň potom mi bolo strašne zle cítila som sa dokonale ponížene a asi tak miliónkrát som si prikázala: teraz sa prestaneš takto debilne cítiť nepomohlo to ani trochu aj keď som v tom samozrejme nevinne nič som neurobila neviem komu mám vykať a komu tykať želám si iba dokonalý pokoj od pedofilov hovorím im tak aj keď už dávno nie som žiadna detská obeť
už je lepšie keď prídem domov tak to poviem prepáč bolo mi zle už je mi dobre aj keď to nebude pravda lebo je mi stále smutno a smutnejšie keď ti už iba kývam z auta a ty ma v žiare mojich reflektorov nevidíš už dávno ma nevidíš
áno už je to vyše polroka a všetci čakajú nejakú zmenu ale tá sa nekoná tá sa stále nekoná a je dosť možné že sa už nikdy konať nebude že 
čas nikomu nijako nepomáha

2 komentáre:

Valerie O. povedal(a)...

nejzvláštnější na tom je, že já v těch bouřkách vážně vždycky setrvávám místo toho, abych utekla!
zjistíš, že čas pomohl, až úplně zapomeneš, žes nějaký potřebovala.

katie cruel povedal(a)...

v tom sme si podobné :-)
budem ti veriť

Zverejnenie komentára