preliačina

niekedy mi život pripomenie aké je vlastne všetko super úplne bombové všade slnko svieti je babie leto a všetci sú vysmiati jak lečo a tak ľudskí... a pritom často aj tak iba dumám nad tým prečo je to tak ako to je je to vskutku hlúpe

haha vždy keď skúšam napísať čosi pozitívne vonkoncom neviem prísť na tie správne slová asi to viac nebudem skúšať je to vskutku hlúpe vybíjať si na blogu pozitívnu energiu idem radšej na autobus o desať minút skôr a tam sa budem na niekoho priblblo škeriť

čaute! (vidíme sa zas až keď budem na dne)

510. akoby toho nebolo málo musím sa teraz vyrovnávať s pocitom toho najgigantickejšieho zlyhania v mojom živote spadla som z už tak schátraného piedestálu bezpečne na zem keby len to ale zahrabali ma do zeme aby som sa už nikdy neopovážila znova postaviť a dobre urobili

som dokonale ponížená

a zároveň dokonale zmierená

s nekonečnými spleťami svojich podzemných tunelov - niekedy sa možno vyhrabem von a zažmúrim do slnka ale to len vtedy keď sa nebude nikto dívať a budem musieť nad sebou ešte veľa meditovať aby som bola naozaj šťastná a spokojná a nechcela nič viac ako toto