zrazu mám voľno a neviem čo s ním stále myslím iba na to nech už je zase ráno a nech zase musím vstávať a celý deň obskakovať milana a pozerať cez sklenené fľaše na ohnivé tvoje vlasy - bolí ma hlava necítim si palce na nohách a odpadávam zakaždým keď si chcem iba sadnúť ale vôbec sa slabosťami ani hladom nezaoberám nežijem preto aby som musela jesť - toto mi nikdy nemali dovoliť dať mi prácu ktorá ma baví a v ktorej mám dosahovať nejaké výsledky som v počiatočnom štádiu ťažko rozvinutého workoholizmu - nie je to také ľahké ako kedysi dostať zo seba všetko raz za čas von tak ako to robí obloha keď celý deň prší nie je to teraz také ľahké povedať ti čo sa vlastne naozaj deje dej je vágny navonok sa zdá že sa všetko hýbe a vyvíja príbeh sa dynamizuje postavy sa dynamizujú ale v skutočnosti to nie je tak v skutočnosti stagnujem v neistých konšteláciach predpokladám rýchly koniec a preto sa stále nemôže nič vyvíjať ani nejaký dej ani nejaké postavy
isté je iba to že mi chýbaš a že ti nechýbam
1 komentár:
dávej na sebe pozor.
Zverejnenie komentára