INFATUATED

často sa vidím ako sa rútim k zemi ale nepovedala by som že práve tam sa teraz nachádzam aj keď občas tak strašne vyzerám v depresii som iba niekoľko minút z celého dňa nepodstatný zlomok kedy si uvedomím že môj život smeruje niekam kam nechcem ísť

zvyšok dňa som v podstate šťastná vtedy verím že na tom kam smerujem vôbec nezáleží áno áno rozhodla som sa prijať toto klišé že na cieli nezáleží jediný naozajstný cieľ je beztak smrť dôležitá je iba cesta a mne sa táto cesta páči zrazu sa na jej okrajoch objavilo zopár ľudí ktorým na mne záleží a je im jedno čo si o tom myslím či im to verím a či nie aj tak ma zrejme naozaj nemajú úplne v paži a svet je zrazu tak veľký a nádherný a plný možností stačí sa po ne iba natiahnuť! niekedy mám pocit že mi chýba domov ale pravda je taká že žiadny domov nemám všetky cesty a chodníky a lúky a lesy ktorými som doteraz prešla sú poznačené čímsi zlým čo ma sťahovalo ku dnu kvôli čomu som sa po svete stále iba plazila ako krysa v kanáli chcela by som na to všetko zabudnúť a nevrátiť sa začať odznova nech vietor zmaže všetky moje doterajšie stopy teraz už znova utekám ale do zákrut sa už tak bezhlavo nerútim už nikdy nechcem nikoho milovať už nikdy nechcem nikoho nenávidieť tak zúfalo ako teba a tak s potešením zisťujem že tvoja terajšia podoba mi je celkom ľahostajná že dnes si už niekto celkom iný celkom cudzí niekto koho vôbec nepoznám niekto kto s mojím dvadsaťročným utrpením nemá nič spoločné a už nikdy ani nebude mať

https://www.youtube.com/watch?v=9yAxIdkF2Qo