232. dlho sa neozývam lebo mi je takto dobre a zároveň aj strašne zle stíham tisíc vecí denne keď mám príliš voľný večer idem sa utrápiť k smrti sadnem si do hocakého vlaku a celú noc precestujem prilepená tvárou rukou na okno vonku vidno iba tmu tatry ponárajúce sa do tmy sníva sa mi o lavíne ako padám spoločne s nánosmi snehu čo sa ma snažia zasypať je mi nádherne a vôbec nemám strach vôbec sa netúžim prebudiť a neumrieť občas sa mi zdá že sa na mňa stále niekto pozerá a škaredo sa smeje na mojej slabosti
262. na dva dni som zase normálne nenormálna s úsmevom ľuďom mávam čau maj sa už choď ponáram sa do sladkej neprítomnosti pohľadov samota je zase moja najvernejšia kamarátka držiac sa za ruky spoločne sa vydávame na nové dobrodružstvá
2 komentáre:
sny o lavinách musí být báječné
:-)
Zverejnenie komentára