hnus

stojím v autobuse prepchatom ľuďmi a cítim ako neznesiteľne sa mi hnusia márne som sa sama pred sebou hrala na filantropku keď som si v hlave s úsmevom na tvári hovorila že mi to vôbec nevadí že sme všetci predsa iba ľudia ten istý druh že mi nevadí tlačiť sa v dave a cítiť ľudský pot lenže to je to čo je na ľuďoch zvieracie ich fyziologické procesy s tým sa dokážem úplne dokonale zmieriť v mojej posteli môže spať hocikto vôbec mi na tom nesejde to čo sa mi na ľuďoch hnusí je ich

ľudskosť

ich hluk ich nekonečné hlúpe žvásty o všetkom a o ničom ich zamračené pohľady arogantné výrazy ich obludná túžba presadiť svoje ja byť svojím ja (akokoľvek neskutočným) kričiaca alebo do hĺbky potlačovaná ich silený smiech - demokratická křeč smíchu

prečo sa história stále opakuje a unavuje tento svet?
do sveta teraz rastie generácia plná idiotov pre ktorých je všetko iba zábava lenže samých seba berú absolútne vážne to nie je žiadna tragikomédia to je hotová tragédia na plač ja odmietam byť jej súčasťou