napísala som toho už veľa ale nič z toho som naozaj bohvieako netúžila povedať chcela som aby to bolo iba dočasné aby to bola iba myšlienka ktorá prebehne hlavou a zomrie bez toho aby sa stihla narodiť bohvieako mi to nevyšlo
cítim ako sa čosi snaží prasknúť bublinu v ktorej som sa naučila rásť sú v nej vysoké štíty na ktorých nocujem a všetko podo mnou sú iba hlúpe bezvýznamné bodky jednou z nich som a zároveň absolútne nie som ja na steny mojej bubliny búši ľudská realita kričí po mne nejakou rečou ktorej nerozumiem a tak sa iba hlúpo smejem na hlúpostiach a potom erodujem neovládam svoje telo nedokážem nič zjesť a necítim dotyk tvojej kože tvoje objatia vôbec ma nehrejú z oblohy sa leje voda je mi zima erodujem a pokúšam sa aspoň na chvíľu sa skryť sa medzi biele štíty a so všetkým sa zmieriť
splnil sa mi sen a vykľula sa z neho nočná mora
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára