streda 17. augusta 2016

nové telo

hrám na gitare dva akordy dokola a spievam pritom čosi na spôsob shilpa ray čosi že these bodies yeah yeah yeah these bodies crumble away anglické nezmysly aby mi nebolo rozumieť som strašne unavená tak strašne že nikdy nespím iba stále zaspávam a hlava mi klesá k zemi začalo to asi vtedy keď som prestala vidieť zmysel v jedení akože v prijímaní potravy pozerám sa na jedlo a príde mi absurdné strkať si ho do úst pijem iba vodu lebo voda je čistá a jem iba ovocie lebo v ovocí je voda a pohrávam sa s myšlienkou že prestanem jesť úplne že prestanem byť zviera

tiež rozýšľam že prestanem šetriť na motorbike a kúpim si iba bike a na singletrackoch sa budem hrať na odvážnu baví ma sa báť je to opačný pól tejto nekonečnej letargie začalo to asi vtedy keď sa mi splnilo želanie celé dni som mohla kráčať po boku svojho nevlastného otca viesť s ním dlhé rozhovory and shit myslela som si že to bude bohviečo jediné na čo som za tie dni prišla je to že zo studne ktorú som si sama vykopala ma nie je počuť ocitla som sa v takej poondiatej hĺbke že ma už ľudia nedokážu naozaj vidieť ani naozaj počuť nemôžu ani náhodou ani omylom nijakým spôsobom zistiť kto vlastne som a tak mi nemôžu byť ani otcom ani ničím

pochybujem že sa niekedy z tohto hlúpeho kolobehu dostanem viem že je to asi depresia ale po tých milión rokoch mi už ani depresie nepripadajú až také depresívne a vlastne som sa v tom nikdy nekončiacom utrpení naučila celkom slušne sa tešiť zo života

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára