chytiť slnko za lúče a nespáliť sa

vonku je už v noci kurevská zima ale rada ju cítim na koži tak chodím iba v tričku po letných horúčavách je to bohovská zmena pery mi krásne modrajú (a praskajú) tulam sa vonku po zafajcenych miestnostiach nad ranom padam do postele a spim ako v bavlnke zo spanku sa usmievam lebo ma na perach hreje jedno jedine slovo laska fascinuje ma co so mnou urobi kratucka chvila kedy ma mas rad den predtym ako mumia v atelieri co rozmysla uz iba o samovrazde a den na to clovek s moznostami den po dni ked ma raz znova zanechas napospas osudu a mojej pyche obzory znova stmavnu okolo oci nebude ziadna periferia ale iba tma ako v tuneli na konci neho moja rakva ale teraz nie teraz je vsetko bohovsky krasne dievca co sa vola nina a prechadzky po dne vypusteneho jazera prasknute lastury a zlte cervene listy

FALL.