tuchnúť

2210. v piatok som sa ráno zobudila po hroznom sne najprv bol úplne normálny stáli sme pod nejakým kopcom a bola tma a v tej tme zrazu začala hrať nejaká strašne astrálna hudba akoby som v tom sne zrazu zamdlela a pred očami sa mi mihalo strašne veľa útržkov obrazov rýchlosťou voľného pádu minulosť budúcnosť všetky časy ľudia voda zvieratá aj detský smiech bola som ako v tranze a keď zazvonil ten poondiaty budík takmer mi pišlo zle desiatky sekúnd som si nevedela spomenúť na nič na žiadne fakty na žiadne skutočnosti z toho svojho poondiateho skutočného života občas sa mi zdá akoby nič z tej slávnej skutočnosti nebolo skutočné len čo sa tomu na chvíľu otočíte chrbtom všetko sa rúca