monolog

a hovorim si ze uz nechcem s nikym chodit na pivo ale nie je to pravda a je to neznesiletny najhorsi pocit ked si zo mna sklamany ovela horsi ako ked ma ignorujes mam chut zoskrabat zo seba kozu az na kost zanevrela som asi na vsetkych ludi na svete obzvlast na tych co ma v krcme na nieco pozvu a z tych co v noci revu pod mojim balkonom z ich existencie mam hotovu hrozu najradsej by som sa prestahovala na severny/juzny pol len aby som od nich bola tak daleko aby som uz nikdy nemusela zazriet ich tvare je mi z nich na vracanie a neviem dokedy to takto dalej pojde mam pocit ze sa pod nezmyselnym tlakom ludskych mrakodrapov zrutim ze dni dazd a slnecne luce budu utekat ako zmyslov zbavene uplne mimo mna ze sa raz obzriem a budem zrazu skareda a stara nechcem nic iba sa vratit - byť čiernym štítom Álp byť tak čistým a telom v tichu stáť