cnenie

mohla som napísať cez víkend hmm ale keď mi je dobre tak si na toto tu celé nejaké blogspoty blogy neviem čo ani nespomeniem teraz je päť minút do polnoci a ja čakám kým sa objaví ten komár čo mi posledné noci nedá spať a stále mi píska do ucha kúše ma do rúk do chodidiel do líca do krku

cez deň sa zahaľujem do bielych plášťov a žijem iba pre tých päť minút kedy si pustím nejakú melancholickú hudbu a cez okno uvidím ako sa vo vetre trepocú listy na konároch stromov a ako pomaly klesajú k zemi

snívam o horách