He

pokusam sa spomalit cas ale ide mi to mizerne - utekam za casom vznasa sa predo mnou ako velka kopa balonov naplnenych heliom ktore stupaju stale vyssie obcas sa mi podari chytit ich za snuru zufalo nou trham smerom dolu a snazim sa ich uzemnit nejakymi planmi ktore zacinaju a koncia presne v tu a v tu hodinu a musia mat nejaky zmysel nemozu len tak odletiet a vyfucat ale nijako mi to nepomaha a po absolvovani vsetkych bodov dnesneho programu je vonku zase rovnako bezutesna tma

kedysi velmi davno som milovala samotu nehovorim ze este aj dnes s nou neni som kamaratka ale niekedy sa pred nou rada zatajujem a tvarim sa ze nie som doma odpisujem na jej listy az po niekolkych dnoch a ked ma prenasleduje (co je jej oblubena cinnost) tvarim sa ze ju nevidim... za chrbtom vsak stale pocujem jej smiech