zobudila som sa v to rano na zvuk motorovej pily - to je zvuk co asi najviac na svete neznasam zaprela som sa rukami o zabradlie a vyklonila som sa z balkona aby som zistila ktory strom mi zase rubu ale bolo to niekde v dialke v noci som potom sla okolo stareho domu so zahradou pri poste - zrubali moj oblubeny strom bol najvacsi v sirokom okoli a sum jeho listov bolo pocut aj v zime lebo nikdy neopadali na jeho mieste teraz stalo obludne prazdno a ticho a tak som potom vypila zopar piv a ked som zbadala ze v jednom z okien toho stareho domu sa svieti tvarila som sa ze som opita a lomcovala som zamknutou branou preliezla som plot zvonila som a buchala do zamknutych dveri hadzala som kamienky (nemohla som najst ziadny poriadny) do toho rozsvieteneho okna ale nik sa neukazal
do ticha noci som potom zakricala nieco ze svine a sla som domov a somrala som si popod nos ze kurva esteze coskoro odchadzam z tohto skurveneho hlupeho mesta ale pre moju poondiatu uvedomelost mi je to aj tak naprd - ludia co snivaju ze jedneho dna odidu do ameriky do talianska alebo bohvie kde a budu tam zit uplne iny a perfektny zivot su mi na smiech jedine co mi naozaj pomaha je to buchanie do zamknutych dveri a krik hoci viem ze ostatni (ti co chcu ist do tej ameriky) hovoria ze som sisi
1 komentár:
stromu je mi líto, ale ta noční scéna se mi promítá v hlavě naprosto živě a skvostně, chtěla bych někdy cítit něco tak silně, je to nádhera
Zverejnenie komentára