neviem uz v akom roku to bolo ale pamatam sa ako som sa strasne dlho viezla z dubravky starou elektrickou ako som si vypeckovala hudbu a upierala pohlad von oknom v tme sa mihala tvoja tvar - zacervenane a zahmlene oci od domacej hruskovice a piva tvoj usmev a zuby pokryte hrubou vrstvou nikotinu - v duchu som sa otriasala od tvojho objatia ktore som mechanicky jednou rukou opatovala a niekde medzi tymito sestnastimi zastavkami som si zaumienila nikdy viac ta nestretnut teraz je to uz vyse roka co ti neodpisujem na spravy a je to az smiesne lahke ani raz si sa ma za ten cas neopytal preco na vianoce si mi poslal zle zabalenu skaredu staru vazicku asi ti doma uz zavadzala presne tak ako pred rokmi ja
P.F. nemusis sa bat nadobro si sa ma vtedy zbavil
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára