rozmarné leto

bol to zvlastny pocit ked som poslednykrat odchadzala zo skoly chvilu som sa dost tesila naozaj som bola stastna - to sa mi este tocila hlava z hladu spisskej borovicky a piva potom sa to cezo mna zacalo prevalovat vsetka ta bolest ktoru som sa uz devat mesiacov pokusala nevnimat aby som sa aspon nejako doplazila do tohto nezmyselneho pseudo-ciela vsetka ta hroza ktoru zo seba mam - namiesto ocakavanej ulavy teraz asi uplne vazne trpim post-traumatickym syndromom

najhorsie to bolo ked som prisla domov vsetci cakali ze budem zase ako usmievajuce sa slnko je to predsa hrozna otrava ked sa niekto vo vasom okoli stale kvoli niecomu zoziera kazdy caka ze to jedneho dna nejako zazracne prejde po par dnoch pretvarovania sa ze som v poriadku som sa z toho nervovo zrutila

teraz som sama a hoci som este pred par tyzdnami mala zo samoty ktora tak laskyplne cloveku poskytne cas uvazovat sam o sebe panicky strach teraz mi to robi dobre nemusim s nikym riesit moju posranu buducnosti ani moju skurvenu realitu ucia nas sa tym neustale zaoberat ale ja sa na to mozem vykaslat napisala som si plan na nasledujuci tyzden a to je tak vsetko inak ludia co sa v lete nudia su neskutocni luzri